Simon Kristan

#8
Záložník

pozícia

25

rokov

Kežmarok

miesto narodenia

SIMON KRISTAN sa narodil 27. júla 1998 a už roky je neodmysliteľnou súčasťou kostry tímu. S futbalom začínal v Kežmarku, počas štúdia na gymnáziu pôsobil v doraste Košíc a v roku 2017 sa pripojil k mužstvu zo svojho rodného mesta. Je súbojovým typom hráča, ale vie aj podržať loptu, čo ideálne kombinuje na pozícii stredného záložníka. Je stabilnou súčasťou základnej jedenástky.

Nespomínam si na to, že by som videl nejaký zápas a povedal si, že teraz chcem hrať futbal. Priviedli ma k nemu v šiestich rokoch rodičia. Bavilo ma to, takže ma to aj veľmi chytilo. Nielen hra, ale aj tá partia. Chodil som na ZŠ Nižná brána, kde sme mali také školské tréningy, resp. futbalový krúžok. Mali sme veľa turnajov, ale takým najzaujímavejším bol ten v Hannoveri. Boli sme ešte maličkí chlapci a išli sme hrať do Nemecka, kde boli aj vážne družstvá, takže to bol obrovský zážitok.

Potom som už prišiel do prípravky 1.MFK Kežmarok, kde som pôsobil až do kategórie starších žiakov. Pravidelne sme chodievali na turnaje do Spišskej Novej Vsi či poľskej Bochne. Pozbieral som aj viacero sošiek pre najlepšieho hráča alebo strelca na rôznych turnajoch. Boli sme dobrý ročník šikovných futbalistov, ale aj dobrá partia. Je veľká škoda, že väčšina z tých chlapcov sa už futbalu nevenuje. V žiackych kategóriách ma viedol Jaroslav Novák a hrávali sme na vrchných priečkach súťaže. Myslím, že raz som bol aj druhý v poradí strelcov.

Potom moje kroky smerovali cez tzv. talentovky do Košíc na športové gymnázium. Hrával som tam štyri roky za dorast vtedajšieho MFK Košice, kde v staršej kategórii pôsobil aj Patrik Grega. Účinkovali sme v prvej dorasteneckej lige. Nastupovali sme teda aj proti Slovanu, Trnave, Žiline, Senici, Nitre, Prešovu a skrátka proti tým najlepším mládežníckym tímom na Slovensku. Najpamätnejšie boli derby so Slovanom, kde to vždy iskrilo. Súťaž sa nám nepodarilo vyhrať, ale mám pekné spomienky na jeden svoj víťazný gól proti Žiline.

Mal som pár tréningov aj s Á-čkom, ale po škole som sa vybral za prácou do Dánska. Bol som tam dva alebo tri mesiace, takže som mal pauzu od futbalu. Keďže som bol v kontakte s kamarátom Paťom Gregom, ktorý vtedy už hral za Kežmarok, po návrate som sa v roku 2017 pripojil k mužstvu. Keďže som Kežmarčan, chlapcov som poznal, takže sme boli veľmi dobrá partia. Tri štvrtiny chalanov tu už síce nie sú, ale zopár z nás tú partiu dobrých chalanov a futbalistov držíme doteraz.

Za svoj najväčší úspech považujem, keď sme v sezóne 2020/21 vyhrali V. ligu – podtatranskú bez straty bodu. Vo futbalovom svete sa to často nestáva, takže je to pre mňa jeden z top momentov v kariére. Nasledujúca sezóna nám však nevyšla podľa predstáv. Vo väčšine zápasov sme boli herne lepší, ale pre pár zlých momentov a pár bodov sme sa pri reorganizácii v súťaži neudržali. Museli sme si teda zopakovať cestu v V. lige, ktorú sme opäť prešli bez prehry, ale už tam bolo aj šesť remíz. Takže bomba.

Mužstvo tu máme veľmi kvalitné a máme na to, aby sme postúpili. Ročník 2023/24 sme však odštartovali veľmi zle, keď sme doplatili na zranenia a dovolenky. Absentovali hráči základnej zostavy a chodilo nás zároveň málo na zápasy. Taký Andrej Džadoň päť rokov nehral futbal, ale musel nastúpiť proti Medzevu. Nezachytili sme úvod sezóny, čo bola zásadná chyba. Potom sa však ukázala naša sila a kvalita. Herne sme takmer vždy lepší. Chceli by sme postúpiť už teraz, pretože šanca tam ešte žije. Keby sa to však aj nepodarilo, do dvoch rokov by to určite malo vyjsť. Keby sa káder ešte doplnil o dvoch-troch futbalistov, môžeme III. ligu bez problémov hrať. Ja už futbal neberiem tak, že sa ním chcem živiť. Hrám ho pre radosť, futbal milujem a je to moja neodmysliteľná súčasť už od malička. Chcem hrať za Kežmarok, naďalej byť súčasťou dobrej partie, ale v III. lige.

Drvivú väčšinu svojho futbalového života nastupujem ako stredný záložník. Akurát za žiakov som na pár dôležitých zápasov nastúpil na stopérovi. Aj v Kežmarku, aj v Košiciach bol však môj post stredný záložník – či už ofenzívny alebo defenzívny. Som dríč, nikdy nevypustím ani jeden súboj, neodtiahnem nohu, ale viem aj podržať loptu alebo poslať finálnu prihrávku. Bavia ma súboje a zároveň kreatívne veci. Túto moju typológiu môžem najlepšie využiť práve v strede zálohy. Keďže sa nevyhýbam tým súbojom, mal som už zlomenú nohu, prasknutý palec na nohe, prasknuté rebrá, dvakrát zlomený nos, ale nohu aj tak nikdy neodtiahnem. Nikdy som však nemal nejakú dlhodobú absenciu zavinenú zranením.

Som fanúšikom Barcelony, ale rád si pozriem všetky top európske súťaže. Na jednotlivých hráčov sa nezameriavam a vnímam futbal ako celok. Keď som bol malý, tak bol mojím obľúbencom Ronaldinho, neskôr Iniesta aj Isco mal výborné sezóny. Vždy si pozriem aj slovenskú reprezentáciu, ale ligu len výsledkovo.

Ako som spomínal, vyštudoval som športové gymnázium. Pracujem ako technik STK, takže kontrolujem či sú autá spôsobilé na premávku. Rád si zahrám aj tenis či futsal, ale mám rád všetky športy vrátane boxu. Mám priateľku, s ktorou sme spolu rok a keďže bývame pod Tatrami, často chodievame na turistiku. Výlety a túry ma veľmi napĺňajú. Máme radi aj také zážitkové cestovanie.

Aktuálne k 17. 2. 2024