Kežmarský odchovanec PATRIK GREGA sa narodil 6. júna 1997. Počas svojho futbalového vývoja prešiel od postu útočníka do stredu zálohy a aktuálne je konštruktívnym stopérom. Dôležitou etapou jeho futbalového života je aj pôsobenie v Košiciach. V roku 2017 ešte ako 19-ročný, dokonca, s FC VSS Košice vyhral II. ligu. Kežmarský dres nepretržite oblieka od leta 2019 a stabilne nastupuje ako člen základnej jedenástky.
Už ako malý 5-6-ročný som sledoval futbal v televízii, ale nespomínam si na nejaký konkrétny zápas. Určite som však videl legendárnu červenú kartu pre Zidanea za hlavičku na Materazziho na MS 2006. Začal som ako mnoho iných chlapcov, keď sme hrávali s kamarátmi pred bytovkou.
Asi tak v siedmich alebo ôsmich rokoch ma otec zobral na tréning v Kežmarku, kde ma viedol Jaroslav Novák od predprípravky až do U15. Posúval sa teda kategóriami spolu s nami. Keďže som cítil lásku k futbalu, neriešil som, kto ma trénuje. On bol taká prísnejšia povaha, ale napriek tomu som si ho obľúbil a sadli sme si. Vyprofiloval som sa na útočníka a dával som dosť gólov. Pravidelne sme chodievali na turnaje po okolí a za žiakov sme už hrávali klasickú II. ligu. Mali sme spoluprácu s Bochnou. Oni sem chodievali v lete, my zase k nim do Poľska na zimné halové turnaje. Z turnajov mám množstvo ocenení za najlepšieho hráča či strelca. Keď som prišiel medzi mladších žiakov, hrával som s ročníkom 1995, takže som bol o dva roky mladší. Tých starších bolo navyše dosť málo, takže najskôr sme sa motali v dolnej časti tabuľky, no keď sa to posunulo, už to bolo lepšie, ale posunom do U15 sa to opäť zopakovalo.
Keď som ako 14-ročný hrával za starších žiakov, uprostred sezóny ma oslovila Spišská Nová Ves, že si môžem u nich vyskúšať I. ligu U15, takže som išiel tam a rozhodol som sa, že tam pôjdem aj na strednú školu. Ešte predtým mi však dali chrobáka do hlavy svojou ponukou Košice a asi týždeň pred prípravou som zmenil rozhodnutie a pripojil sa k vtedajšiemu MFK Košice. Tam som hrával prvú dorasteneckú ligu, a potom som sa plynulo presunul aj do U19.
Keď som ukončil strednú školu, zapojil som sa do prípravy s A-tímom už FC VSS Košice a podpísal štvorročnú zmluvu. Tam sa zmenil káder, lebo sa im tesne nepodarilo postúpiť do najvyššej súťaže, takže my mladší sme dostávali veľa príležitostí, nastupoval som v základe, no pár kôl pred koncom súťaže som si natrhol väzy v členku. Vtedy sme vyhrali II. ligu, no o pár týždňov neskôr klub vyhlásil bankrot, čím sa skončili aj moje časy v Košiciach. Keďže som bol zranený, nemohol som ísť na väčšie skúšky a ponuky, ktoré som dostal, boli ďaleko od domova a neboli pre mňa zaujímavé. Písal sa rok 2017 a rozhodol som sa pre návrat do Kežmarku. Vtedy sme pôsobili v V. lige, ktorá je teraz vlastne šiestou, tak som chcel pomôcť chlapcom, aby sme sa trochu vytiahli.
Po jeseni sme boli asi tretí a mne prišla ponuka z TJ FK Vyšné Opátske, ktoré sa vtedy transformovalo na súčasné FC Košice. Absolvoval som skúšku aj v Poprade, ale tam ma chceli skôr do B-čka, takže som prijal ponuku „Košíc“ a už zimnú prípravu som odohral v základnej zostave. Ešte pred jarnou časťou som si však roztrhol predný krížny väz v kolene a bol som mimo deväť mesiacov. Takmer rok som nenastúpil na zápas a dával som sa po operácii dohromady. Nastúpil som na zimnú prípravu, no vedel som, že na základ to už nebude stačiť. Po rozhovore s trénerom Sovičom sme sa rozhodli pre hosťovanie v Slávii TU Košice, ktorá pôsobila v IV. lige.
Po ukončení hosťovania v lete 2019 sme sa s FC Košice nedohodli na kontrakte. Keby sa mi ozval niekto s ponukou z vyššej ligy, asi by som išiel, ale už som bol viac-menej nastavený tak, že pomôžem Kežmarku. Predsa len je to mesto, ktoré by malo hrávať minimálne III. ligu. Dohodli sme sa s Tiborom Friedmanom, ale keďže som vedel, že futbalom sa tu neuživím, hľadal som zamestnanie. Tento problém sme pol roka nevedeli vyriešiť, ale nakoniec sa mi ozval Milan Novák, že má pre mňa prácu a odvtedy som si istý, že už nechcem odchádzať. Veľa chlapcov som poznal, nakoľko tu od môjho prvého príchodu ku kežmarskému Á-čku väčšina kádra ostala. Registroval som, ako sa kežmarskému futbalu darí, pretože to prostredie som mal ako odchovanec stále rád. Kabína tu bola stále top, podporovali sme sa a bolo cítiť, že klub chce pracovať s odchovancami. V prvej sezóne prišiel covid, takže súťaž sa zrušila a na ďalší rok sme ňou prešli suverénne bez porážky. Postúpili sme teda do IV. ligy, kde sme sa oťukávali, no zväz vyhlásil reorganizáciu. Keďže sme sa nezmestili do najlepšej pätice, opäť sme museli hrať V. ligu, ktorú sme vlani opäť vyhrali.
Ja som v Kežmarku spokojný. Pokiaľ budem platným hráčom a budem mať čo Kežmarku dať, ostanem tu. Inak by sa muselo pritrafiť niečo horibilné, aby som sa odtiaľto porúčal. Mám tu rodinu, kamarátov, prácu a chcel by som, aby sme sa do dvoch-troch rokov dostali s Kežmarkom do III. ligy. Všetci sme nastavení tak, že si chceme zahrať vyššiu súťaž, ktorá by bola zrejeme asi naším stropom. Určite je to reálne, a keby sme v úvode sezóny nemali problémy so zostavou, mohli sme získať o 4 až 6 bodov viac a tá šanca by bola reálnejšia už teraz. Stále som však optimista, chcem zvíťaziť v každom zápase, ale zároveň poznám ligu a kvalitných konkurentov v podobe Lokomotívy, Medzeva či Popradu. Ak by sme ich na jar obrali o body, mohlo by to ešte vyjsť.
Ako som spomínal, ešte v žiackych kategóriách som bol útočníkom a dával veľa gólov. V tejto pozícii som prestupoval aj do Košíc, ale z 18-členného kádra dorastu bola polovica útočníkov. Tréner nás teda musel prerobiť. Mňa vyskúšal v strede zálohy a odvtedy som hrával tam. Či už ofenzívneho alebo defenzívneho. Stopéra som nikdy nehrával a až minulý rok doma so Župčanmi dostal Maťo Kačír v úvode červenú kartu, tréner nechcel striedať, tak ma posunul do obrany. Potom sa mi tie pozície ešte vymieňali až dokým som nebol na zápas v Kechneci prechladnutý. Nakoľko uprostred zálohy je nevyhnutné veľa nabehať, dal som trénerovi návrh, či by sme sa mohli s Milanom Novákom vymeniť a odvtedy nám to funguje. Pre mňa je to omnoho jednoduchší post, pretože sa tak nenabehám a vidím pred sebou celé ihrisko. Zodpovednosť je síce väčšia, ale ja mám zodpovednosť rád. S Maťom Kačírom sme si ako dvojica celkom sadli. Sme dohodnutí, že na vysoké lopty chodí on a ja ho istím, keby náhodou hlavičku prehral. Snažíme sa hrať konštruktívny futbal, rozohrávka začína pri nás, nekopeme to všetko hore. Diváci sa možno čudujú, prečo hrám stopéra, ale tréner to vie. Štatistiky hovoria za všetko, keďže za posledných osem zápasov sme dostali gól iba v Gerlachove z vymyslenej jedenástky a jeden doma s Rudňanmi. Navyše sme neinkasovali ani v príprave proti druholigovej Spišskej Novej Vsi. Samozrejme, nie je to len kvôli tomu, že ja som stopérom, pretože obrana sa začína od útočníka. Aj Jakub Bavoľár urobí kvantum poctivej práce.
Mojím obľúbeným klubom je Real Madrid, a keď mám čas, vždy si rád pozriem zápas aj keby hrali s Valladolidom. Ruka v ruke s Realom ide aj môj najobľúbenejší futbalista Cristiano Ronaldo, ale už dlhodobejšie sledujem hru Kevina de Bruyneho. Zo stopérov je to jednoznačne Sergio Ramos.
Vyštudoval som športové gymnázium v Košiciach a nakoľko som sa vtedy naplno venoval futbalu, na vysokú som veľmi nemyslel a neviem, či by som ju vôbec dokázal skĺbiť s futbalom. Pracujem v záhradkárstve Ab Záhrada s Milanom Novákom, kde predávam. Mám manželku Natáliu, s ktorou sme sa minulý rok v júli zobrali a teraz v marci čakáme prírastok do rodiny. Nedávno sme sa aj presťahovali z Popradu do Kežmarku. To, že som ženatý nevnímam až ako takú veľkú zmenu, ale väčšou zmenou zrejme bude narodenie syna. Bude to pre nás nová skúsenosť, ale budem sa snažiť pomáhať, ako sa bude dať. Pokiaľ mi ešte ostane nejaký voľný čas navyše, tak rád zájdem s kamarátmi na kávu a okrem futbalu si rád pozriem biatlon a hokej, prípadne tenis. Ale okrem futbalu aktívne nehrávam iné športy. Väčšinou sa však venujem manželke a snažím sa jej pomáhať.
Aktuálne k 29. 1. 2024
