Obranca MATEJ KAČÍR sa narodil 1. marca 2000 a s futbalom začínal doma v Hnilčíku. Následne sa presunul do Spišskej Novej Vsi, kde strávil celé mládežnícke roky a neskôr pravidelne hrával aj za A-tím. Jeho kariéru však pribrzdilo zranenie členka a od leta 2021 pôsobí v Kežmarku. Je členom základnej jedenástky a spolu s Patrikom Gregom tvoria konštruktívnu stopérsku dvojicu.
Medzi moje prvé futbalové spomienky patrí sledovanie anglickej Premier League. Doma sa fandí Manchestru United, takže to pozeráme tak rodinne. Pamätám si ešte na Ronalda, Rooneyho, neskôr tam prišiel van Persie. Keď som mal asi osem rokov, ujo ma zavolal, či nechcem prísť hrať za dedinu, keďže v Hnilčíku sa po rokoch vytvorilo žiacke družstvo. Na malej dedine sa ledva pozbierali nejaké deti, takže sme hneď hrali v kategórii U15. Na ihrisku som bol dosť stratený, poriadne som ani nevedel, na akej pozícii hrám. Nevedel som, čo je ofsajd, kedy sa pískajú fauly, nerozumel som úplne ani pravidlám… Niet sa čo čudovať, že hneď v prvom zápase sme dostali debakel. Postupne som však na všetko prichádzal a zžíval sa s futbalom.
Asi po dvoch rokoch sme mali prípravné stretnutie s dievčatami Spišskej Novej Vsi, kde si ma všimol ich tréner, ktorý viedol zároveň aj žiakov a zavolal ma do Spišskej. Kým to však v Hnilčíku fungovalo, ostal som doma, ale keďže bolo opäť málo detí, skončilo sa to. Ako 10-ročný som teda prešiel do Spišskej Novej Vsi, kde som pôsobil až do mužskej kategórie. Boli sme veľmi dobrý kolektív a spolu sme chodili aj na futbalovú školu. Boli sme vydarený ročník, veď v kategórii U14 som hrával napríklad aj s Tomášom Suslovom, Timotejom Múdrym, Tiborom Slebodníkom či Stanom Olejníkom. Všimol si ich však Prešov a všetci odišli práve tam. V U15 sme to v prvej lige síce ešte nejako zvládali, ale už to nebolo ono. Nevedeli sme sa už pobiť s tými najlepšími. Na turnaje sme chodili napríklad do Prešova, kde sme si na Fragaria Cup-e zahrali aj proti španielskemu Villarealu. Navyše sme s ním remizovali, tak na to si spomínam ako na najlepší zápas v žiackej kategórii. Chodili sme aj do českého Bílovca, Havlíčkovho Brodu, ale mávali sme príprave duely proti Maďarom či Poliakom.
V doraste ma trénoval väčšinou Vlado Michalko a v II. lige sme sa držali na popredných priečkach. Ja som bol navyše aj kapitánom a v U19 som už trénoval s Á-čkom. Vtedy sa na Spiši hrala ešte II. liga, ale ako to už býva, chýbali peniaze, všetko sa prehrávalo, odišli hráči. Raz v Skalici som na pár minút nastúpil a okúsil II. ligu, ale v tejto kríze sa vypadlo. V III. lige som ešte ako dorastenec pravidelne nastupoval za Á-čko. Bolo to obdobie, kedy sa tréneri dohadovali, za ktorý tím budem hrať. V doraste mala nastať reorganizácia, takže sme sa potrebovali udržať do nejakého miesta, takže som chodil pomáhať. Posledné dva-tri zápasy sme zvládli a udržali II. ligu, ktorú hrajú doteraz.
Keď som prevŕšil dorastenecký vek, dva roky som ešte pôsobil v Spišskej Novej Vsi. V prvej zimnej príprave som si však zranil členok a na zvyšok sezóny som bol vyradený. Po návrate som stále hral s takým sebazaprením, mal som stále v hlave to zranenie. Vtedy zároveň odišiel tréner Števo Markulík do Podbrezovej. Prevzal to po ňom opäť Braňo Ondáš a prišiel aj Marek Janečka. Zranenie sa mi obnovilo a veľmi pomaly som sa dostával späť, tak mi oznámili, že už so mnou nepočítajú. Prostredníctvom Ondreja Riša sme sa v lete 2021 skontaktovali s pánom Fejerčákom, ale ponuku som mal aj z Rudnian. Dva týždne som, dokonca, trénoval aj tam, ale nebol tam taký dobrý kolektív ani atmosféra nebola taká uvoľnená.
Zavolali ma teda z Kežmarku na prípravný zápas do Svitu. Hneď, keď som videl chlapcov, cítil som, že atmosféra tu je príjemná, chlapci boli priateľskí a cítil som sa medzi nimi dobre aj napriek tomu, že som tu nikoho nepoznal. Matne som registroval akurát Paťa Gregu a Adam Pirhala chodil na školu do Spišskej, tak ešte jeho. Povedal som si, že pár tréningov s nimi absolvujem a rozhodnem sa. Na tých tréningoch už futbalista hneď spozná, kde je lepšia kvalita. Najväčším úspechom, odkedy pôsobím v Kežmarku, je triumf v V. lige, ale počas tých troch sezón sme v rámci Slovnaft Cup-u nastúpili aj proti veľmi kvalitným súperom ako Skalica, Zlaté Moravce, Banská Bystrica či Košice. Každý amatérsky futbalista je nadšený, keď si môže zahrať proti profesionálnom.
Ťažko povedať, čo sa stane v budúcnosti, ale mne sa stále vracia to zranenie členka, takže som rád, keď vôbec môžem hrať. Užívam si každú chvíľu na ihrisku a snažím sa spolu s tímom dosiahnuť čo najlepší výsledok. Chceli by sme sa teda s Kežmarkom dostať do III. ligy a aj v nej tak vysoko, ako to len pôjde. Ešte je pred nami celá druhá časť súťaže a možné je všetko. Nestrácame až tak veľa bodov, ale zároveň vieme, že Medzev, Loky aj Poprad sú veľmi kvalitné mužstvá. My sa však s nimi dokážeme pobiť a zároveň môže každý zaváhať. Vždy chceme zo seba vydať maximum, chceme vyhrávať a posúvať sa. Postup do III. ligy vidím ako realistický cieľ. Ak nie už teraz, tak určite do najbližších rokov.
V žiackej kategórii som hrával výhradne krajného obrancu. Ľavého alebo pravého – už ako tréner potreboval. Väčšinou však pravého. V doraste ma vyskúšali na stopérovi a celkom mi táto pozícia sadla, takže obvykle som nastupoval v strede obrany. Ako som spomínal, hrával som však už aj za Á-čko, ale tam opäť na kraji. Keď sme raz hrali s Popradom, vyskúšal som si aj post defenzívneho záložníka. V Kežmarku som začínal na pravej obrane, ale pán Koch ma neskôr presunul na stopéra. Od Paťa Gregu som vyšší. V súbojoch by som mal mať prevahu, takže do nich zvyknem chodiť ja a on ma zabezpečuje. Vždy sa dopĺňame. Obaja však máme radi rozohrávku, radi podržíme loptu. Niekedy treba zmeniť rytmus hry či už vyvedením lopty alebo dlhou prihrávkou a nebojím sa ani toho. Každý futbalista chce dávať aj góly, a keď sa naskytne príležitosť, že môžem ísť dopredu, myslím na to, ako tímu pomôcť a vždy je najlepšie skórovať.
Mojím obľúbeným klubom ešte z detstva je teda Manchester United, takže najradšej sledujem Premier League. Spomedzi hráčov nemám vyložene obľúbenca, ale všímam si najmä obrancov United – Martíneza či Shawa a z ofenzívy Rashforda. Obdivujem aj iných a priznám sa, že aj De Bruyneho od mestského rivala a celkovo tam majú veľa futbalistov svetovej extratriedy. Pozriem si aj Ligu majstrov, Európsku ligu či majstrovstvá sveta alebo Európy. Samozrejme, mám rád aj reprezentačné zápasy. Veď tam mám aj bývalého spoluhráča a som rád, že Tomášovi sa darí aj vo Verone a držím mu palce. V septembri som bol aj na stretnutí s Portugalskom, takže som videl naživo Ronalda, čo som si myslel, že sa mi už nepodarí.
Mám vyštudovanú technickú akadémiu a pracujem na železnici ako elektromontér. Pracujem od pondelka do piatku plus tréningy a voľný čas trávim väčšinou s priateľkou. Keď sa nájde viac času, snažím sa byť s rodinou alebo si rád idem posedieť s kamarátmi. Mám rád a zahrám si každý šport. V zime sa venujem hokeju a lyžovaniu, v lete je to zase basketbal alebo volejbal, ktorý hrávame aj s rodinou. V telke sledujem hokejovú reprezentáciu a konečne sa začalo dariť aj hokeju v Spišskej Novej Vsi, takže aj tieto zápasy si pozriem, prípadne na ne idem naživo. Pozerám aj lyžovanie a vyznie to síce čudne, ale fandím Shiffrinovej. Je to historicky najlepšia lyžiarka sveta a páči sa mi jej štýl lyžovania. Doma to mám teda dosť ťažké, keď všetci ostatní fandia Vlhovej, ale ja jediný sa teším na Shiffrinovú.
Aktuálne k 10. 2. 2024
