Dominik Vida

#2
Obranca

pozícia

38

rokov

Kežmarok

miesto narodenia

DOMINIK VIDA sa narodil 13. augusta 1985, takže je aktuálne najstarším členom kádra. V Kežmarku si prišiel mládežou a hrával aj za mužov. Dlhých deväť rokov strávil v Spišskej Belej. Po tom, čo už zavesil kopačky na klinec, ešte v lete 2022 prijal ponuku vrátiť sa do Kežmarku. Zvyčajne do zápasov naskakuje z lavičky najmä na pozícii pravého beka. Nemá však problém oprášiť ani brankárske rukavice, čo naposledy ukázal 10. júna 2023, keď Yurii Pohoryliak dostal v zápase proti Svitu červenú kartu.

Môj otec hrával za našu dedinu, takže sme sa chodili pozerať na neho. Futbal v televízii ma ako malého nelákal a začal som ho pozerať až počas svetového šampionátu v USA 1994. Potom otec začal trénovať žiakov v Rakúsoch, kde som ja začínal hrávať, ale vtedy som ešte chytal ako brankár.

 Asi po 2-3 rokoch ma zavolal Jaro Novák, či to nechcem prísť skúsiť do Kežmarku, kde sa hrávala prvá žiacka liga. Následne som strávil celé mládežnícke roky práve tu. Na turnaje sme väčšinou chodievali do Poľska, kde to boli veľmi dobré podujatia a chodieva sa na ne dodnes. Z týchto časov si spomínam súperenia najmä s 1. FC Košice a vynikajúcu mládež mal aj Bardejov. V doraste nás viedol Stano Švirloch. Mali sme silnú partiu, s ktorou sme postúpili do III. ligy.  Potom však nastali v klube nejaké komplikácie. Vtedy tu nemal kto hrať, tak asi v 18 rokoch ma prerobili na pravého obrancu. Vtedy som už striedavo nastupoval za dorast a Á-čko. Vtedy tu chytali Dušan Tokarčík s Jožom Hajovským, a keď niekto z nich nemohol, tak som nastúpil do brány ešte ja.

Po prevŕšení dorasteneckého veku som už pravidelne nastupoval v poli. Nemám problém zaskočiť aj v bráne, ale viac ma to napĺňa a baví práve v poli. Najradšej nastupujem na pravej strane obrany. Dostal som sa aj na hosťovanie do Mlynčekov či Veľkej Lomnice. Následne som sa v lete 2011 vrátil späť do Kežmarku. Vtedy tu pôsobili Peter Marhefka, Ľubo Krempaský, Denis Bednarčík, Rado Novák a mnoho ďalších známych odchovancov. Bolo to výborné mužstvo. Pamätám si, že vtedy počas zimnej prestávky sme strácali na lídra IV. ligy iba tri body, ale zrazu sa to tu celé zosypalo, takže som prestúpil do Spišskej Belej, kde som strávil deväť rokov.

V Spišskej Belej mi bolo dobre, mali sme výbornú partiu. Spomínam si aj na jeden Slovnaft Cup z roku 2016, keď sme ako piatoligista doma privítali druholigové Lipany. Vtedy som bol vylúčený v nadstavení. Na bránkovej čiare som totiž dostal loptu do ramena, čo rozhodca posúdil ako ruku. Pokutový kop však nepremenili a v riadnom hracom čase to skončilo 1:1. Následný jedenástkový rozstrel sme však už prehrali. V roku 2019 sa nám aj z druhého miesta podarilo postúpiť do IV. ligy a hrávali sme ju nasledujúce tri roky. Počas tohto obdobia nás v jednej sezóne viedol aj Vladimír Lajčák, ktorý je známy najmä z pôsobenia v FK Poprad.

Ja  som vlastne už zavesil kopačky na klinec a dva mesiace neriešil futbal. Po reorganizácii súťaží sa však v Kežmarku neudržala IV. liga, takže mi zavolal mi tréner Koch, či by som to ešte nechcel prísť

vyskúšať a aktuálne tu pôsobím po návrate už druhú sezónu. Väčšinu chalanov som poznal, pretože sme často nastupovali proti sebe a s tými staršími som ešte hrával na spomínaných turnajoch. Chlapci ma teda normálne prijali, potrénovalo sa a išlo to dobre. Vedenie vtedy hneď deklarovalo, že chceme postúpiť, čo sa, chvalabohu, aj hneď v roku 2023 podarilo. Bol to pre mňa druhý postup s Kežmarkom v živote. Prvý bol s dorastom a teraz na sklonku kariéry s A-tímom. To sú zároveň moje najväčšie úspechy vo futbale. Určite som rád za možnosti, keď som v pohári nastúpil proti prvoligistom. Už dávnejšie sme sa navyše v príprave stretli aj s Artmediou, Trnavou či rezervou Slovana. Máme celkom dobré zázemie, ale chýba nám umelá tráva a nebolo by zlé, keby sme mali aj tréningové ihrisko prírodným trávnikom, aby sme neničili to hlavné na štadióne. To je však beh na dlhé trate.

V súťaži sa ešte môže stať hocičo. Prvá trojica nemusí mať formu, ale realisticky si nemyslím, že by sa nám podarilo postúpiť už teraz. Nepoznám futbalistu, ktorý by nechcel hrávať, ale mám triezvy pohľad. Vidím, že sú tu mladí chlapci, ktorí sú šikovnejší, rýchlejší, takže to beriem ako to je. Pokiaľ to všetko dobre zapadne, chlapci ostatnú pokope a niekto pribudne, tak Kežmarok určite má kvalitu, aby sa v najbližších rokoch postúpilo. Ja som v lete povedal, že s futbalom končím, ale ešte som ostal, takže radšej si budúcnosť neplánujem a uvidím, ako to bude po sezóne.

Chvalabohu, počas kariéry sa mi zranenia vyhýbali a mal som akurát narazené rebrá, s ktorými som absentoval asi tri mesiace. Za podobnú dobu som sa dostal aj z natiahnutých väzov v kolene. Inak som mal iba menšie šrámy, ktoré sa nepočítajú.

Oproti môjmu prvému pôsobeniu v Kežmarku sa klub stabilizoval, máme nového prezidenta, prišli aj sponzori, máme tu kvalitných futbalistov a pokiaľ to tak ostane, tak tento klub určite na III. ligu má a ďalej sa uvidí. Stabilita je dôležitá aj po finančnej stránke, pretože bez peňazí sa futbal nedá robiť. Pokiaľ to takto ostane, bude to dobré.

Najradšej pozerám anglickú ligu, ale nie som fanúšikom žiadneho klubu. Nemám ani žiaden futbalový vzor. Mojím životným vzorom sú moji rodičia. Baví ma dobrý futbal. Rád som si pozrel Škrtela, keď hrával v Anglicku a všímam si najmä Slovákov. Dúbravka teraz chytá za Newcastle, tak si rád zapnem jeho zápas. Takže rád sledujem aj stretnutia našej reprezentácie.

Vzdelaním som stolár, ale už 19 rokov pracujem v pneuservise, čo je od stolárstva trošku ďalej. Vo voľnom čase veľa bicyklujem, chodím na turistiku, v zime skialpinizmus. Takže hlavne mám rád šport. Okrem futbalu si v televízii rád pozriem aj hokej, prípadne sa naň idem priamo pozrieť do Popradu.

Aktuálne k 10. 2. 2024