DANIEL KUSNYÍR sa narodil 30. septembra 2003, takže je jedným z najmladších hráčov v A-tíme. V Kežmarku pôsobí od leta 2022 a obvykle naskakuje do zápasov z lavičky na poste pravého obrancu.
Keď som bol malý, veľmi ma bavilo korčuľovanie, ale potom som si zakopal do lopty a hneď ma to chytilo, tak som sa hneď dal na futbal. Začal som chodiť na tréningy do MFK Košice. Mal som možno 5-6 rokov, takže futbal som určite videl v televízii, ale nevnímal som ho poriadne. Futbal máme v rodine. Dedo bol futbalista a hrával aj za Poprad, futbalu sa venovala aj moja teta i otec. Na tréningy som teda chodil už ako škôlkar a veľmi rád, pretože som mal ako dieťa veľa energie, takže som si ju tam mohol vybiť. Postupne sme začali chodiť na halové turnaje a darilo sa nám aj na medzinárodných. Pamätám si, že sme zvíťazili aj nad Spartou Praha a o našom ročníku sa hovorilo, že sme v Košiciach najlepší ročník. Zúčastnili sme sa napríklad turnaja v Hannoveri, kde sme hrali proti FC Sevilla, Bayeru Leverkusen a takýmto futbalovým „značkám“. Samozrejme, mládežníckych turnajov bolo množstvo. Mám z nich kopu medailí a pohárov, no už si ani neviem spomenúť, ktoré sú odkiaľ. Ak človek robí nejakú činnosť, ktorú má rád, prichádzajú aj ambície a sny. V detstve to pre mňa boli vypredané štadióny vo vysokej súťaži.
Prišiel však tréner, ktorý sa snažil pristupovať rovnako ku všetkým. Každý hral polčas bez ohľadu na to, či bol lepší alebo slabší. Na tréningy nás chodilo aj 40 a mali sme vyhradenú dosť malú časť ihriska. Vtedy s nami trénoval syn bývalého reprezentanta Vladimíra Janočka, ktorý to videl a vnímal. Rozhodol sa, že zopár z nás si zoberie na individuálne tréningy, čo boli neoficiálne začiatky jeho akadémie, kde som následne prestúpil. Keďže nás tam bolo menej, mohol sa nám viac venovať. Navyše je to úspešný futbalista, tak vedel, čo robí. Všetci sme sa veľmi zlepšili aj vďaka tomu, že sme bežne hrávali aj proti o dva roky starším. V rámci akadémie však, pochopiteľne, nebolo seniorské mužstvo. Mládežnícky čas sa nám začínal krátiť a nakoľko mal pán Janočko dobré kontakty, začal nás posielať na skúšky po celom Slovensku. Bol som v Ružomberku i v Michalovciach, ale tam mali na mojom poste svojich reprezentantov, takže jasné, že si nechali domácich. Zobrali ma až v Poprade do U19, kde som sa pod trénerom Dvorožňákom a Kochom napriek mladšiemu veku dostal do základnej zostavy. Mali sme výbornú sezónu, ale potom prišiel covid… V nasledujúcom ročníku sa nám, naopak, nedarilo a prišiel aj iný tréner, ktorý mi už toľko príležitostí nedával. Niektorí sme preto chodili do Vysokých Tatier naberať skúsenosti v mužskom futbale. Tam som aj pokračoval po prevýšení dorasteneckého veku. Úroveň futbalu tam nebola na najvyššej úrovni, no partia bola super a nabral som tam veľa skúseností. Neskôr sme mali prípravný zápas proti Kežmarku, kde sme prehrali rozdielom triedy. Opýtal som sa teda pána Kocha, či môžem prísť na skúšku do Kežmarku a odvtedy tu pôsobím. Hneď som postrehol, že tu je skvelá partia, ktorá sa vie aj zabaviť, ale zároveň futbal nebrala na ľahkú váhu ani v piatej lige. Vidno, že všetci v klube majú silný vzťah k futbalu, chcú v Kežmarku niečo vybudovať a dokázať.
Na začiatku som bol stopérom, ale keďže som fyzicky nevyrástol a bol som behavejší typ, zvykol som hrávať aj na krídle. Stále ma to však ťahalo do defenzívy, takže sa tieto moje futbalové danosti skĺbili na pozícii pravého beka. Keď som prichádzal do Kežmarku, tak už mali svoju stabilnú zostavu, takže som bojoval o miesto v základnej jedenástke. Niekedy som dostával menej, inokedy viac príležitostí. Potom som sa však na niekoľko mesiacov zranil a stále mám čo doháňať. Momentálne som náhradníkom, takže potrebujem čo najviac trénovať a uvidíme, čo to prinesie. Stále som mladý, takže mám čas. Na pravom bekovi hráva Matheus, ktorého však nevnímam až tak ako konkurenciu. Naopak, teším sa, že hrá dobre a je veľkým prínosom pre tím. Samozrejme, nebudem sa radovať z toho, že sedím na lavičke a určite chcem k úspechom prispieť aj ja. Pokiaľ chcem hrať, musím sa dotiahnuť minimálne na jeho úroveň. Keď vidím, že na mojom poste hrá kvalitný futbalista, o to viac ma to motivuje. Futbalu chcem dať všetko a verím, že po čase sa mi to vráti. Čo príde, to príde. Nemávam očakávania, aby som potom nebol sklamaný. Myslím si však, že máme dosť kvalitné mužstvo a na IV. ligu aj celkom dobré podmienky. Určite máme na to, aby sme postúpili ešte o súťaž vyššie. Navyše stále vidím herný i kvalitatívny progres, takže aj tam by sme mohli bojovať v hornej časti tabuľky.
Nie som fanúšikom žiadneho konkrétneho klubu, ale fandím dobrému futbalu. Je mi jedno, či je to Barcelona alebo Real, vždy si rád pozriem El Clásico, keď hrajú oba tímy dobre. Každé špičkové mužstvo má skvelých hráčov a predvádza super futbal, ktorý chcú diváci vidieť. My futbalisti navyše riešime jednotlivé výkony hráčov, akú majú tie hviezdy techniku, kondičku, vnímame taktiky a obdivujeme to. V poslednej dobe som si obľúbil Trenta Alexandra Arnolda z Liverpoolu, keďže hrá moju pozíciu. Jeho technika centrov, precíznosť prihrávok a futbalové videnie sú neskutočné.
Mám vyštudovanú Obchodnú akadémiu v Poprade a už počas strednej školy som začal pracovať. Momentálne už pracujem na letisku ako koordinátor leteckej dopravy, kde mi stačila stredná škola a hlavne znalosť anglického jazyka, keďže komunikujeme s celým svetom. Momentálne sa ešte zaúčam, takže nasávam množstvo nových informácií a príde mi to ako dobrá skúsenosť do života a aj životopisu. Predtým som pracoval v kežmarskej herni, kde som robil aj 24-hodinové zmeny a s nejakými piatimi hodinami spánku sa nedalo normálne fungovať. Teraz je to už lepšie a dajú sa stihnúť tréningy aj po práci. Už počas školy som bol na internáte, takže som sa už čiastočne naučil samostatnosti. Priateľku nemám a voľný čas si vypĺňam rôzne. Chodím do Košíc za rodinou, nejaká posilka, ale hlavne sa venujem futbalu. Netreba to však s ničím preháňať, takže rád si aj oddýchnem.
Aktuálne k 14. 1. 2024
